Ве молиме користете го овој идентификатор да го цитирате или поврзете овој запис: http://hdl.handle.net/20.500.12188/6717
Наслов: MORFOMETRISKI KARAKTERISTIKI, MASOV SOSTAV I ISHRANA NA OHRIDSKATA BELVICA (ACANTHOLINGUA OHRIDANA, STEINDACHNER)
Authors: Katerina Belichovska
Keywords: Ohridska belvica, biometriski i morfometriski karakteristiki, masov i tkiven sostav, hemiski sostav na mesoto, ishrana
Issue Date: 10-јун-2010
Publisher: Fakultet za zemjodelski nauki i hrana, Skopje
Source: Беличовска, К. 2010. MORFOMETRISKI KARAKTERISTIKI, MASOV SOSTAV I ISHRANA NA OHRIDSKATA BELVICA (ACANTHOLINGUA OHRIDANA, STEINDACHNER). Fakultet za zemjodelski nauki i hrana, Skopje.
Abstract: So cel da se utvrdat biometriskite i morfometriskite karakteristiki, masoviot i tkivniot sostav, osnovniot hemiski sostav na mesoto i ishranata na ohridskata belvica (Acantholingua ohridana, Steindachner, 1892), izvr{eni se istra`uvawa na edinki loveni vo periodite na vegetativnata, odnosno na reproduktivnata faza na razvitok na belvicata, na tri lokaliteti na Ohridskoto Ezero: Kali{ta, Kaneo i Ele{ec, na dlabo~ina od 45 do 70 m. Ispitanite edinki se so prose~na telesna masa od 90 do 100 g i so prose~na totalna dol`ina na teloto od 217 do 225 mm. Utvrdeno e deka vrednosta na Fultonoviot koeficient kaj belvicata, od trite ispituvani lokaliteti na Ohridskoto Ezero, e zna~ajno (R<0,05) povisoka vo vegetativnata vo sporedba so reproduktivnata faza na razvitok. Razlikite vo vrednostite na Klarkoviot koeficient se mali i statisti~ki bezna~ajni. Meristi~kite karakteristiki na belvicata mo`at da se opi{at so slednive formuli: D III–V 8–10, A III–IV 7–9, V I–II 8–9, P I 11–12, C 18 –21; l.l. 13-16‡104-115‡13-18; sp. br. 1621; vert. 4753; app. int. 28‡56 (40). Pova`nite morfometriski karakteristiki na belvicata izrazeni vo procenti od dol`inata na teloto spored Smitt iznesuvaat: standardna dol`ina na teloto 93,49, dol`ina na trupot 72,80, dol`ina na glavata 20,68, dol`ina na opa{noto steblo 16,98, najgolema visina na teloto 22,29, najmala visina na teloto 7,99, najgolema {irina na teloto 12,36, predorzalno rastojanie 41,65, postdorzalno rastojanie 37,56, preanalno rastojanie 66,88 i preventralno rastojanie 50,09. Randmanot kaj belvicata e signifikantno (R<0,05) povisok vo periodot na vegetativnata vo sporedba so reproduktivnata faza na razvitok. U~estvoto na vnatre{nite organi i oddelno na gonadite vo vkupnata masa na ribata e zna~ajno (R<0,01) pogolemo vo reproduktivnata faza, a na digestivniot trakt e signifikantno (R<0,05) pogolemo vo vegetativnata faza na razvoj na belvicata. Razlikite me|u fazite na razvitok na belvicata vo zastapenosta na mesoto i na koskite vo trupot se minimalni i statisti~ki bezna~ajni. Mesoto od belvicata sodr`i zna~ajno pove}e (R<0,01) proteini i masti, a pomalku voda vo vegetativnata vo sporedba so reproduktivnata faza na razvitok. Razlikata vo sodr`inata na mineralnite materii e nezna~itelna. Bruto i neto energetskata vrednost na mesoto e signifikantno (R<0,01) povisoka vo vegetativnata faza. Vo tekot na vegetativnata i vo tekot na reproduktivnata faza od razvitokot na belvicata dominantno mesto vo nejzinata ishrana zazema zooplanktonot, so stroga selekcija na vidot Daphnia pulex, a potoa elementi od faunata na dnoto, so najgolema zastapenost na vidovi od rodot Gammarus. Zastapenosta na elementite od bentosot e zna~itelno pogolema vo tekot na reproduktivnata otkolku vo vegetativnata faza.
URI: http://hdl.handle.net/20.500.12188/6717
Appears in Collections:Faculty of Agricultural Sciences and Food: PhD Theses

Прикажи целосна запис

Page view(s)

167
checked on 24.4.2024

Google ScholarTM

Проверете


Записите во DSpace се заштитени со авторски права, со сите права задржани, освен ако не е поинаку наведено.