Please use this identifier to cite or link to this item: http://hdl.handle.net/20.500.12188/6717
Title: MORFOMETRISKI KARAKTERISTIKI, MASOV SOSTAV I ISHRANA NA OHRIDSKATA BELVICA (ACANTHOLINGUA OHRIDANA, STEINDACHNER)
Authors: Katerina Belichovska
Keywords: Ohridska belvica, biometriski i morfometriski karakteristiki, masov i tkiven sostav, hemiski sostav na mesoto, ishrana
Issue Date: 10-Jun-2010
Publisher: Fakultet za zemjodelski nauki i hrana, Skopje
Source: Беличовска, К. 2010. MORFOMETRISKI KARAKTERISTIKI, MASOV SOSTAV I ISHRANA NA OHRIDSKATA BELVICA (ACANTHOLINGUA OHRIDANA, STEINDACHNER). Fakultet za zemjodelski nauki i hrana, Skopje.
Abstract: So cel da se utvrdat biometriskite i morfometriskite karakteristiki, masoviot i tkivniot sostav, osnovniot hemiski sostav na mesoto i ishranata na ohridskata belvica (Acantholingua ohridana, Steindachner, 1892), izvr{eni se istra`uvawa na edinki loveni vo periodite na vegetativnata, odnosno na reproduktivnata faza na razvitok na belvicata, na tri lokaliteti na Ohridskoto Ezero: Kali{ta, Kaneo i Ele{ec, na dlabo~ina od 45 do 70 m. Ispitanite edinki se so prose~na telesna masa od 90 do 100 g i so prose~na totalna dol`ina na teloto od 217 do 225 mm. Utvrdeno e deka vrednosta na Fultonoviot koeficient kaj belvicata, od trite ispituvani lokaliteti na Ohridskoto Ezero, e zna~ajno (R<0,05) povisoka vo vegetativnata vo sporedba so reproduktivnata faza na razvitok. Razlikite vo vrednostite na Klarkoviot koeficient se mali i statisti~ki bezna~ajni. Meristi~kite karakteristiki na belvicata mo`at da se opi{at so slednive formuli: D III–V 8–10, A III–IV 7–9, V I–II 8–9, P I 11–12, C 18 –21; l.l. 13-16‡104-115‡13-18; sp. br. 1621; vert. 4753; app. int. 28‡56 (40). Pova`nite morfometriski karakteristiki na belvicata izrazeni vo procenti od dol`inata na teloto spored Smitt iznesuvaat: standardna dol`ina na teloto 93,49, dol`ina na trupot 72,80, dol`ina na glavata 20,68, dol`ina na opa{noto steblo 16,98, najgolema visina na teloto 22,29, najmala visina na teloto 7,99, najgolema {irina na teloto 12,36, predorzalno rastojanie 41,65, postdorzalno rastojanie 37,56, preanalno rastojanie 66,88 i preventralno rastojanie 50,09. Randmanot kaj belvicata e signifikantno (R<0,05) povisok vo periodot na vegetativnata vo sporedba so reproduktivnata faza na razvitok. U~estvoto na vnatre{nite organi i oddelno na gonadite vo vkupnata masa na ribata e zna~ajno (R<0,01) pogolemo vo reproduktivnata faza, a na digestivniot trakt e signifikantno (R<0,05) pogolemo vo vegetativnata faza na razvoj na belvicata. Razlikite me|u fazite na razvitok na belvicata vo zastapenosta na mesoto i na koskite vo trupot se minimalni i statisti~ki bezna~ajni. Mesoto od belvicata sodr`i zna~ajno pove}e (R<0,01) proteini i masti, a pomalku voda vo vegetativnata vo sporedba so reproduktivnata faza na razvitok. Razlikata vo sodr`inata na mineralnite materii e nezna~itelna. Bruto i neto energetskata vrednost na mesoto e signifikantno (R<0,01) povisoka vo vegetativnata faza. Vo tekot na vegetativnata i vo tekot na reproduktivnata faza od razvitokot na belvicata dominantno mesto vo nejzinata ishrana zazema zooplanktonot, so stroga selekcija na vidot Daphnia pulex, a potoa elementi od faunata na dnoto, so najgolema zastapenost na vidovi od rodot Gammarus. Zastapenosta na elementite od bentosot e zna~itelno pogolema vo tekot na reproduktivnata otkolku vo vegetativnata faza.
URI: http://hdl.handle.net/20.500.12188/6717
Appears in Collections:Faculty of Agricultural Sciences and Food: PhD Theses

Show full item record

Page view(s)

157
checked on Mar 28, 2024

Google ScholarTM

Check


Items in DSpace are protected by copyright, with all rights reserved, unless otherwise indicated.